SK
Čistý cukor všeobecne vnímame ako čosi veľmi nezdravé a škodlivé. Tento prístup je do značnej miery oprávnený – obzvlášť pokiaľ sa to týka nášho jedálnička. Lenže, ako ukazujú výskumy z posledných rokov, sú aj prípady, keď takzvaný biely jed môže byť zdraviu prospešný.
Od tradície k výskumu
Zdá sa, že cukor vie výrazne urýchliť hojenie a obmedzuje množenie baktérií v otvorených ranách. Keď bol doktor Moses Murandu malý, rodičia mu na rany sypali obyčajný cukor a fungovalo to. Všetko sa hojilo rýchlejšie, čo v parnej a horúcej južnej Afrike hralo veľmi významnú úlohu. Výrazne rýchlejšie hojenie rán znižovalo riziko výskytu rôznych komplikácií, ktoré v nie príliš zdravom tropickom prostredí mohli mať aj fatálne následky. Na tieto skúsenosti z detstva nezabudol.
Po presťahovaní do Veľkej Británie bol prekvapený, že túto jednoduchú metódu moderná západná medicína vôbec nepozná. Pritom sypanie cukru do rany nie je iba záležitosť nejakej jednej zapadnutej dedinky v Zimbabwe. Je to tradičný domáci postup liečby na mnohých miestach na zemi. Len mu vedci doteraz nevenovali väčšiu pozornosť, alebo ho považovali len za nejakú poveru. Doktor Murandu svojím výskumom dokázal, že to nie je iba mýtus či placebo fungujúce na princípe „viera tvoja ťa vylieči“, ale že ide o účinný postup, ktorý možno bude využívaný aj v klasickej liečbe. Za svoj objav získal v roku 2018 prestížne ocenenie odborného magazínu Journal of wound care.
Ako to funguje
Funguje to presne tak, ako to robili už Muranduovi rodičia. Na očistenú ranu sa nasype cukor, zranenie sa obviaže a všetko sa nechá prirodzene pôsobiť. Kryštáliky pohltia všetky tekutiny, ktoré by inak boli živinou pre baktérie a vo výsledku sa rana oveľa rýchlejšie hojí. To, či použijeme cukor obyčajný alebo trstinový, je podľa pána Murandu jedno. Pri výskumoch zistil, že účinkujú úplne rovnako. Slabšie pôsobenie mal len špeciálny cukor Demerara, ktorý nie je rafinovaný, ale čistí sa sedimentáciou a filtráciou.
Liečenie rán cukrom by nemalo prekážať ani diabetikom, pretože k premene sacharózy na glukózu dochádza vďaka pôsobeniu určitých enzýmov, ktoré sa v tomto prípade neobjavia. Podľa niektorých vedcov existuje veľká pravdepodobnosť, že táto podporná liečba môže byť aj doslovne spásou v situáciách, keď sa do rany dostanú baktérie odolné proti užívaniu niektorých antibiotík. Na koniec, len tak pre zaujímavosť – súbežne sa skúma, ako sa dá v podobných prípadoch využiť med a vyzerá to celkom nádejne…
Komentáre 0
Pridať komentár