SK
Vo francúzskych laboratóriách sa hľadal spôsob, ako umelo dynamizovať vodu a iné obľúbené potraviny.
Používali prírodné prostriedky, prijateľné aj pre nás, ako citrón, slnečné žiarenie, ukladanie potravín na pravotočivú špirálu alebo včeličkám na úľ.
Už menej prijateľné sú pokusy s elektromagnetizáciou a infračerveným svetlom. Prirodzene dynamizovaná je voda z ľadovcov a z hlbinných prameňov.
Niekoho bude možno zaujímať, že bežné chemické lieky mali žiarenie nemerateľné, prakticky žiadne, ale homeopatické lieky všetky emitovali energiu - možno vďaka pretrepávaniu. Pohyb vždy dynamizuje, ak je primeraný a nenásilný, preto by sme si mali často pripomínať blahodarné účinky energetických cvičení.
Na porovnanie sú tu aj niektoré hodnoty vedľajších potravín:
- kockový cukor vykázal málokedy 1000 Å, skôr sa blížil k nule.
- Kamenná soľ má 1-2000 Å, zatiaľ čo morská má 9000 Å, pokiaľ nie je priemyselne „obohacovaná“.
- Včelí med má radiáciu 5-8000 Å, ale včelia kašička dosahuje 11000 Å.
- Namáčané orechy a oriešky sa môžu pochváliť svojimi 8000 Å.
Potraviny s nízkou radiáciou momentálne znížia radiáciu človeka, keď sa jedia len občas, telo to vyrovná. Lenže pri trvalom konzumovaní potravín s nízkou radiáciou nebude telo stačiť neustále dorovnávať energiu a objavia sa problémy. Najprv únava, zlá nálada, podráždenosť a nakoniec aj choroba.
Mŕtve potraviny, ako napríklad mäsové konzervy, telu jeho radiáciu doslova odoberajú.
Vo svetle vyššie uvedených hodnôt je zaujímavý pohľad na jedenie mäsa. Mäso ihneď po zabití zvieraťa vykazuje vlnovú dĺžku 6500 Å, avšak už po niekoľkých hodinách žiarenie úplne zaniká a mäso sa mení na kus hnijúceho materiálu.
To je tiež odpoveďou na to, prečo pôvodní eskimáci, ktorých strava sa skladá prevažne z mäsa, sú aj napriek vysokým konzumovaným dávkam mäsa zdraví a my aj po podstatne menších porciách mäsa trpíme. Eskimák totiž ihneď po ulovení tuleňa rozreže a konzumuje ešte horúcu surovú pečeň a ďalšie časti zvieraťa, čo je pre stredoeurópana úplne nepredstaviteľné. Väčšina z nás už úplne stratila lovecké pudy a zabiť zviera je pre väčšinu ľudí nepredstaviteľné, nieto ho ihneď surové začať jesť.
Takto je pre súčasnú populáciu prijateľná konzumácia čerstvých rýb formou sushi, respektíve presný výraz pre surovú rybu je sashimi, ale je nutné zachovať čo najkratší časový odstup od zabitia. To sa v reštauráciách, až na podniky, ktoré pripravujú stravu zákazníkom priamo pred očami nedá zaručiť, je teda lepšie sa konzumácii mäsa radšej vyhýbať, alebo si čerstvú rybu ihneď po zabití pripravovať doma.
Ďalšia relatívne dobrá metóda konzumácie živočíšnych produktov s dobrou vlnovou dĺžkou je pitie, úplne čerstvých, surových vajíčok, predovšetkým žĺtka. Je to výborný zdroj vitamínu B12, ktorý sa v rastlinných produktoch vyskytuje veľmi sporadicky. Pri pití vajec je nutné mať istotu, že vajce nie je staršie ako dva dni a najlepšie je od sliepok s kohútom. Proti prípadnej salmonelovej nákaze bohato postačí do rozklepnutého vajca roztlačiť trochu cesnaku, premiešať, počkať cca 15 min, než účinky cesnaku baktérie zahubia a potom už môžete vajcia piť bez rizika nákazy.
Výskumníkov, inšpirovaných prácami Simonetona, čoskoro napadlo zmerať, v akých radiačných pásmach sa najlepšie darí mikróbom, baktériám, vírusom a aké vyžarovania sú spojené s niektorými chorobami. Bezpečne zistili, že chorobám sa darí iba v určitom radiačnom pásme, vždy nižšom, než 6500 Å, čo je priemerná radiácia zdravého človeka. Napríklad:
- tuberkulóza – 5525 Å
- pneumokoky – 5460 Å
- chrípka – 5600 Å
- meningokoky – 3100 Å
- rakovina – 4875 Å
- malária – 5505 Å
- šarlach – 4200 Å
- osýpky – 3250 Å
- reumatizmus – 3250 Å
Aby sme teda čímkoľvek neochoreli, postačí mať vyššiu radiáciu, pretože pôvodcovia chorôb nie sú schopní dlho žiť v prostredí, ktoré má vyššiu radiáciu, než je tá ich. Na získanie takto vysokej radiácie, potrebujeme jesť stravu s dobrým vyžarovaním. Aké jednoduché. Je tomu tak v praxi?
Východní Majstri sa tej jednoduchosti usmievajú. Pripomínajú, že laboratórne pokusy nie sú schopné brať do úvahy všetky schopnosti ľudského tela. Možno si pripomenieme aj svoju vlastnú skúsenosť, že aj tá najbáječnejšia potravina, konzumovaná v nadmernom množstve, alebo nevhodným spôsobom (hltaním bez hryzenia), alebo v nevhodnú dobu (neskoro večer) či pri nevhodnej situácii (rozčúlenie, stres) nemôže nášmu telu pridať nič na radiácii. Geniálne a vedou zatiaľ nenapodobiteľné laboratórium - naše telo sa môže začať búriť a štrajkovať. Naopak, aj menej vhodný pokrm, sprevádzaný prosbou o Božiu pomoc, môže v tele zapôsobiť harmonicky a ozdravne, zvlášť keď k tej pomoci zhora pripojíme aj svoju vlastnú snahu dynamizovať každé sústo čo najdokonalejším prežúvaním.
Spracované a čiastočne prevzaté podľa knihy: MUDr. Kahuda, DrSC: Fundamentálne žiarenie hmôt, 1980
Komentáre 0
Pridať komentár