SK
Mali ste niekedy problém upustiť od svojho presvedčenia? Boli ste tak zaryto presvedčení o svojej pravde, že ani názory a fakty od ostatných váš názor nemohli zmeniť?
Leon Festinger, známy americký sociálny psychológ, prišiel v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia s teóriou kognitívnej disonancie, ktorá práve tieto stavy popisuje ako ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie, alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo vedomostiam. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení, či odstránení.
Kognitívna disonancia, alebo nesúlad správania je psychologický fenomén, ktorého pochopenie vám pomôže lepšie spoznať nielen seba samého, ale pomôže vám nahliadnuť aj do nelogického správania iných ľudí v situáciách, keď prestávajú byť schopní prijímať vecné argumenty.
Nesúlad správania môže vzniknúť ako obranná reakcia ega, ktoré nie je pripravené čeliť novej informácii, ktorá by eventuálne mohla ohroziť verziu skutočnosti s ktorou ego pracuje a preto je takáto informácia egom zavrhnutá a potlačená. Tento psychologický jav, respektíve jeho znalosť, je vo veľkom zneužívaný, na kontrolu a manipuláciu ľudského myslenia a správania.
Celá teória je založená na jednoduchom postrehu – ľudia všeobecne preferujú súlad, alebo konzistenciu medzi svojimi postojmi, názormi a správaním oproti nesúladu, rozporu. Kognitívna disonancia je teória vysvetľujúca správanie ľudí pri rozhodovaní alebo vnútorných konfliktoch, ktorá sa zaoberá aj spôsobmi, akými sú tieto konflikty riešené. Keďže človek zastáva širokú paletu názoru a postojov, je disonancia vo svojej podstate nevyhnutný stav, ktorý z tejto rozmanitosti pramení.
Keď sa objaví element, ktorý je so zvyškom v rozpore, ide o zvrat, ktorý si vyžiada našu pozornosť. V tomto momente u nás vzniká stav kognitívnej disonancie. Samotný stav kognitívnej disonancie trvá len niekoľko minút, avšak jeho následky môžu pretrvávať až po celý život. V snahe zmierniť nesúlad ospravedlníme svoj výber tým, že zľahčíme dobré vlastnosti tej voľby, ktorú sme zavrhli a zveličíme dobré vlastnosti našej voľby, ktorú sme prijali.
Keď je človek svojmu postoju vysoko oddaný, predloženie dôkazov, ktoré jeho postoj podkopávajú, v ňom vzbudí disonanciu, nesúlad. Najčastejším spôsobom, ako takto vzniknutú disonanciu odstrániť, je skreslenie alebo odmietnutie týchto dôkazov. Preto sa ľudia rozčuľujú, keď je spochybňované ich presvedčenie.
Keď sa presvedčenie, ktoré človek zastáva, dostane do rozporu s novými informáciami, tak nastáva mentálny konflikt. Tento konflikt aktivuje oblasti v mozgu, zodpovedné za osobnú identitu a emocionálne odpovede na hrozby. Keď sa človek cíti ohrozený na hlboko osobnej a emocionálnej úrovni, tak sa mu v mozgu spustí alarm, ktorý spôsobí, že sa uzavrie a prestane brať do úvahy akékoľvek racionálne dôkazy, ktoré sú v rozpore s tým, čo predtým považoval za pravdu.
Kognitívna disonancia je psychologický jav, ktorý nastáva, keď človek zastáva dve alebo viac protichodných presvedčení, myšlienok alebo hodnôt súčasne. Ide o stav duševnej nepohody, ktorý vzniká z nesúladu medzi tým, čomu človek verí a tým, čo robí. Tento jav bol sociálnymi psychológmi podrobne skúmaný a zistilo sa, že má významný vplyv na to, ako ľudia chápu a interpretujú realitu.
Ďalším spôsobom, ako kognitívna disonancia bráni ľuďom vidieť pravdu, je tendencia interpretovať informácie spôsobom, ktorý je v súlade s už existujúcimi presvedčeniami, alebo cieľmi. To môže viesť k tomu, že ľudia selektívne interpretujú informácie spôsobom, ktorý podporuje ich presvedčenie a ignorujú alebo zabúdajú na dôkazy, ktoré sú s nimi v rozpore.
Kognitívna disonancia môže tiež brániť ľuďom vidieť pravdu, pretože ich vedie k sebaospravedlňovaniu. To je tendencia racionalizovať svoje správanie, alebo presvedčenie s cieľom udržať si pozitívny sebaobraz. To môže viesť k tomu, že ľudia ignorujú alebo prehliadajú dôkazy, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, aby si udržali pozitívny sebaobraz.
Komentáre 0
Pridať komentár