SK
Plasty nás obklopujú všade a sprevádzajú každý deň. Už sme si na ne možno zvykli až príliš a pritom zabudli, aké môžu byť nebezpečné.
Sme nimi obklopení celý život a takmer kdekoľvek. Plastové fľaše, igelitové vrecká, dózy na potraviny... skrátka predmety dennej potreby každého z nás. Okrem rôznych polymérov (polypropylén, polyetylén atď.), teda hlavných komponentov plastických hmôt, sa do plastov pridávajú aj látky, ktoré robia tieto materiály pevnejšie, pružnejšie a odolnejšie. Možno povedať, že bez týchto pridaných látok sa plastový obal nezaobíde a sú tak akousi „šedou eminenciou“ každého takéhoto materiálu. Nepríjemné je, že sa tieto látky dostávajú do potravín, vody a vstrebávajú sa aj po dotyku cez pokožku. Vo veľmi nízkych koncentráciách potom kolujú v krvnom riečisku človeka a dostávajú sa kamkoľvek v našom tele.
Už predtým veľmi intenzívne študovaným komponentom z tejto kategórie je bisfenol A (BPA). Táto hojne využívaná látka nie je ukrytá iba v plastoch, ale aj v termopapieroch, z ktorých sú vyrábané účtenky, ale nechýbajú ani v bankovkách. Vzhľadom na tieto fakty nie sú prekvapivé výsledky štúdií odhaľujúce zvýšenú koncentráciu BPA v krvi predavačov-pokladníkov v supermarketoch. BPA bol preto označený za endokrinný disruptor, teda látku, ktorá vo veľmi nízkych koncentráciách narúša hormonálnu sústavu. Akonáhle dôjde k narušeniu hormonálnej stability, mnohé fyziologické funkcie sú postihnuté - reprodukciu nevynímajúc. Tak došlo k tvrdej regulácii jeho používania a v niektorých výrobkoch, napr. v dojčenských fľašiach, bolo jeho použitie úplne zakázané. Niektoré výrobky dokonca nesú punc „BPA-free“. Pokiaľ by sme toto považovali za šťastný koniec hororu menom BPA, ocitli by sme sa vo veľkom omyle – na scénu totiž prichádza bisfenol S!
Nahradil BPA v plastoch, ale aj iných produktoch, kde je bisfenol potrebný a súčasne je jeho obsah regulovaný alebo priamo zakázaný. BPS je analogickou zlúčeninou BPA, s jeho výhodami, avšak domnelo neškodná. Jeho ‚neškodnosť' je však trochu nespoľahlivá a je založená na skutočnosti, že negatívny efekt BPS doteraz nebol preukázaný. Kľúčové poznatky priniesla práca Terezy Žalmanovej a Kristíny Hoškovej z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, ktorá bola publikovaná v renomovanom časopise Scientific Reports. Poznatky tu publikované nie sú ktovieako uspokojivé: BPS poškodzuje prasacie vajíčka, toľko podobné tým ľudským!
Najmenšie odchýlky sú často príčinou nežiaducich genetických porúch, vrátane Downového a ďalších syndrómov. Skutočne, deliace vretienko, zodpovedné za správny rozchod chromozómov, je v prasacom vajíčku po ovplyvnení BPS natoľko poškodené, že si možno len ťažko predstaviť embryo, ktoré by po oplodnení vajíčka vzniklo.
Výsledkom v ľudskej populácii môže byť zlyhávanie prirodzeného počatia, keď takto poškodené vajíčko nie je schopné oplodnenia a ak áno, embryo z neho vzniknuté nie je životaschopné. Tomu prispievajú aj ďalšie mechanizmy, ktoré sú vo vajíčku bisfenolom postihnuté: súbor molekúl mRNA určených na proteosyntézu a samotné proteíny zodpovedné za správnu bunkovú signalizáciu vo vajíčku a embryu. V krajnom prípade si možno predstaviť embryo ako schopné ďalšieho vývoja aj napriek všetkým úskaliam odvodeným od prítomnosti BPS, avšak ako embryo poškodené genetickou chorobou.
Čo bude ďalej? Snáď BPS zakážu rovnako ako BPA? Bolo by to správne, ale znamená to snáď, že príde ďalší bisfenol v poradí a dôjde k ďalšej neuváženej náhrade? Je zrejmé, že akýkoľvek ďalší vývoj plastických hmôt musí prebiehať veľmi kvalifikovane a s rešpektom k faktu, že endokrinné disruptory fungujú v extrémne nízkych koncentráciách. Žiaľ, človek je im vystavený sústavne po celý život a tak sa nemožno zmieriť s tým, že by sme sa obklopili ďalšou „poľutovaniahodnou náhradkou“.
Komentáre 0
Pridať komentár