SK
Žabka na obrázku je zlatý "jedovatý tesák", pralesnička strašná. Je to fascinujúci a zároveň nebezpečný obyvateľ kolumbijských dažďových pralesov, považovaný za najjedovatejšieho živočícha na svete. Táto jasne žltá žaba, ktorá meria asi 5 cm, obsahuje jed zvaný batrachotoxín, jeden miligram môže usmrtiť viac ako 10 ľudí‼ Neexistuje proti nemu žiadna účinná protilátka.
Táto žabka sa objavuje na logu Rainforest Alliance. Je to medzinárodná nezisková organizácia, ktorá hodnotí výrobu poľnohospodárskych produktov podľa pravidiel zohľadňujúcich potreby životného prostredia a komunít. Potravinárske výrobky obsahujúce zložku, ktorá tieto normy spĺňa, môžu mať na obale logo tejto žaby. Jed pralesnička strašná získava z potravy, ktorú konzumuje v prírode, tvoria ju hmyz a ďalšie článkonožce. Historicky ho domorodci používali na napúšťanie šípov. Preto sa jej hovorí aj šípová žaba. Rozšírená decimácia dažďového pralesa spôsobila ohrozenie tohto druhu a tak je zapísaná na medzinárodných zoznamoch ohrozených živočíchov. Vyskytuje na území menšom ako 250 km² v západnej Kolumbii a to do nadmorskej výšky 100-200 m.
Zlatá jedovatá žaba bola objavená v roku 1973 a prvýkrát vedecky opísaná v roku 1978. Jej jasná farba sa môže líšiť, najmä geograficky, je buď zlato-oranžová, zlatožltá alebo svetlo zelená. Jediná žaba nesie v sebe 1,9 mikrogramov jedu. Jed je taký silný, že bol použitý Indiánmi Chocó na otrávenie ich loveckých šípov. Indiáni treli špičkou šípky po zadnej časti živej žaby. Akonáhle bol jed suchý, zostal aktívny na šípke po dobu až jedného roka. Zadná časť jednej žaby môže poskytnúť dostatok jedu na dve alebo tri šípky. Žaba potom pustia nezranenú späť do voľnej prírody. Indiáni používali šípky na lov cicavcov a vtákov. Žaba sa živí sa malými bezstavovcami, ako sú muchy, chrobáky, cvrčky, mravce a termity. Pravdepodobne kvôli svojmu smrtiacemu jedu sa žaba zdá byť odvážna, keď je v nebezpečenstve, neskrýva sa, ale jednoducho skočí. Jed je jedinou obranou, ktorú žaba má proti predátorom, nemá žiadny dodávkový systém (ako sú ostré zuby alebo ostne), môže iba vylúdiť jed cez kožu. Veľmi malé množstvo jej jedu môže byť smrteľné, ak vstúpi do krvného obehu.
Jediná žaba môže obsahovať dostatok jedu, aby zabila viac ako 20.000 myší, alebo viac ako 10 ľudí. Toxín ekvivalentný dvom zrnám soli stačí na zabitie jednej osoby. Jed trvalo zabraňuje nervom v prenose impulzov, čo vedie k srdcovému zlyhaniu. K úmrtiu dochádza za menej ako 10 minút a neexistuje žiadny protijed. Žije na lesnom dne v tropickom dažďovom pralese. Bola vytvorená prírodná rezervácia Rana Terribilis, na ochranu tejto žaby. Napriek tomu, že je jedným z najjedovatejších stavovcov na svete, tento smrtiaci tvor zostáva extrémne náchylný k strate prirodzeného prostredia. Hlavne na miestach kde ťažia drevo, zlato, odlesňovaňujú pre poľnohospodársky rozvoj, výsadbou plodín (ilegálnych) a znečistením z postreku plodín. Žije vo veľmi obmedzenej oblasti a to ďalej zvyšuje jej zraniteľnosť. Stanovište zlatej jedovatej žabky bolo úplne nechránené až do roku 2012, kedy World Land Trust získal peniaze na záchranu tejto žaby. Renčeri financujú strážcov, ktorí monitorujú pôdu a zabraňujú nelegálnej ťažbe dreva a lovu.
Prečo si jedna nemenovaná nadácia zvolila práve túto žabu ako logo pre svoje potraviny? Aký obraz poskytuje toto jedovaté logo, keď je uvedené na potravinách?
