SK
Ide o chutnú, krehkú zeleninu, ktorá je známa u nás ako ibištek jedlý. Predpokladá sa, že okra pochádza najmä zo západnej Afriky alebo Etiópie, hoci iní veria, že má pôvod v južnej Ázii. Okra (alebo okro), známa v mnohých anglicky hovoriacich krajinách ako lady finger alebo ochro, je kvitnúca rastlina z čeľade slezovitých.
Je cenená pre svoje jedlé zelené struky semien. Rastlina sa pestuje v tropických, subtropických a teplých oblastiach mierneho pásma po celom svete. Rastlina a jej struky sú známe aj ako „dámske prsty“. V Indii je známa pod názvami vendakkai (alternatívne bendakkai) a bhindi. Je známa aj pod inými názvami ako nkruma (Twi, Fante), betri alebo fetri (Ewe), engmomi (Ga), ila (Yoruba) a gombo (Bantu/francúzsky hovoriaca Afrika/Kongo).
Okra sa pripravuje samostatne ako celé struky, nakrájaná, prípadne nastrúhaná. Keď je nastrúhaná tak výsledné jedlo má slizovitú štruktúru. Varí sa aj s inou zeleninou a mäsom ako guláš. Vo zvyšku západnej Afriky sa guláš z okra (alebo okro guláš) a jeho varianty nazývajú omáčka gombo, fetri dessi (Togo), mana rozi, omáčka kopè (Pobrežie Slonoviny), ou encore soupou kandja (Senegal).
V iných častiach sveta, napríklad na Strednom východe, sa guláš z okry, ako napríklad bamya, vyrába restovaním celých strukov z okry v paradajkovej omáčke. Inšpirovaní týmto vegetariánskym jedlom si tiež môžete vyskúšať pripraviť ghanský guláš z okry s celými okra strukami, ktorý sa podáva na lôžku z quinoi, alebo duseného prosa ako proteínové jedlo. Plody okry vyzerajú ako malé papričky zelenej farby, ktoré sú dlhé 5 až 10 centimetrov. Plody sa zbierajú niekoľko dní po odkvitnutí a majú výraznú chuť.
Okra je plná vitamínov a minerálov
Je nízkokalorickým druhom zeleniny, ktorý môže byť pre naše telo veľmi prospešný. Neobsahuje nasýtené tuky, cholesterol, ale naopak, je bohatým zdrojom vlákniny, železa, vápnika, horčíka, vitamínu A, B6, vitamínu C a K. Okra má veľmi priaznivé účinky na tráviaci trakt a je vhodná i do redukčných diét. Okre sa vraví aj prírodný liek na cukrovku.
Okrem toho okra obsahuje množstvo antioxidantov, ktoré odstraňujú škodlivé voľné radikály. Hlavnými antioxidantmi sú polyfenoly, vrátane flavonoidov a isokvercetínu. Výskumy ukazujú, že konzumácia stravy s vysokým obsahom polyfenolov môže zlepšiť zdravie srdca znížením rizika krvných zrazenín a oxidačného poškodenia. Polyfenoly zase prospievajú zdraviu mozgu kvôli ich jedinečnej schopnosti, preniknúť do mozgu a chrániť ho pred zápalom.
Okra je liek na cukrovku a ochranu obličiek
Štúdia Karunya University v Indii zistila, že semená a kôra okry dokážu stabilizovať úrovne glukózy v krvi. Okra postupne znižovala hladinu glukózy v krvi u experimentálnej skupiny králikov počas desať dní, pričom výsledky boli porovnateľné s účinkom látky zvanej metformín. Pravidelná konzumácia okry tiež môže pomôcť predísť ochoreniu obličiek.
Okra zaženie depresiu
Okra sa preslávila skôr ako plodina priam stvorená pre diabetikov, jej schopnosť podporovať dobrú náladu sa potvrdila len nedávno. Skvelá nálada sa ukrýva v semenách okry. Pre človeka s váhou 75 kg je odporúčaná denná dávka 560 g, čo rozhodne nie je málo. Nedávno bol v semenách okry objavený lecitín, ktorý údajne dokáže in vitro zničiť až 72% buniek spôsobujúcich rakovinu prsníka. Pektín, ktorý sa nachádza pod šupkou, dokáže v laboratórnych podmienkach zničiť až 75% zhubných buniek.
Okra detoxikuje
Okra je skvelým detoxikačným prostriedkom a podporuje vašu imunitu. Zabraňuje tiež vzniku anémie, vďaka obsahu železa, kyseliny listovej a vitaminu K. Pomáha pri tvorbe hemoglobínu a ochráni vás proti chudokrvnosti. Alkalické slizovité zložky neutralizujú kyseliny a dodávají zažívaciemu traktu ochranný „povlak“. Chráni vás pred vznikom žalúdočných vredov. Okra pomáha aj na potenciu a proti genitálnym poruchám či nadmernému menstruačnému krvácaniu.
Okra pre silné kosti a na liečbu astmy
Okra je bohatá na vitamin K, ktorý pomáha obnovovať hustotu kostí, posilňuje ich a bráni vzniku osteoporózy. Má tiež antioxidačné a protizápalové vlastnosti a dostatok vitamínu C, ktorý zabraňuje rozvoju príznakov astmy. Odvar z okry môžete použiť aj pri liečbe zápalu priedušiek a zápalu pľúc. Slizovitý odvar je skvelým liekom proti chrípke a nachladnutiu. Konzumácia okry je zdravá a nie veľmi kalorická. Znižuje tiež hladinu cholesterolu a zabraňuje vzniku arterosklerózy.
Okra významne zlepšuje trávenie
Najväčší prínos má tato zelenina pre naše trávenie. Slizovité vlákna, ktoré sa nachádzajú v okre, pomáhajú s pohybom jedla v tráviacom trakte. Slizovitú štruktúru v jedle znižujú kyslé zložky, napr. citrónová šťava. To znamená, že pohyby čriev sú pravidelnejšie a dochádza k zníženiu gastrointestinálnych problémov, ako je nadúvamánie, kŕče, zápcha a plynatosť. Okra tiež pomáha predchádzať hnačke. Vďaka vláknine, ktorá v rastline je, môže okra pomôcť s nadmerným množstvom cholesterolu v krvi.
Okra má pozitívny vplyv na náš zrak
Okra má veľmi vysoký obsah vitamínu A. Pozitívny vplyv na náš zrak majú tiež ďalšie antioxidačné zložky, ako beta karotény, xantheín a luteín. Antioxidanty sú silné zlúčeniny, ktoré ničia alebo neutralizujú voľné radikály – tie sú nebezpečnými vedľajšími produktami bunkového metabolizmu. Voľné radikály sú zodpovedné za degradáciu buniek v tele a to vrátane buniek, zodpovedných za zrak. Okra obsahuje veľa antioxidantov – môžete tak ochrániť vaše oči pred makulárnou degeneráciou.
Vypestujte si vlastnú okru
Okra patrí medzi náročnejšie rastlinky. Je náročná na vlahu, živiny a najmä na teplotu. Okra sa pestuje z priesad, semená treba vysievať v apríli. Priesady sa vysádzajú v máji, keď už nehrozia mrazy. Ak však máte možnosť vysádzať do skleníka či fóliovníka, ste vo výhode. Ibištek treba priväzovať k opore a dôsledne zaštipnúť (keď rastlinka vyrastie do výšky asi 30 cm), aby sa rozkonáril.
Kedy sa okra zberá a konzumuje
Zbierajú sa 3 - až 5 - dňové plody, pevné a krehké. Ak sa nechajú dlhšie na rastline, ostanú drevnaté a nechutné. Semená sa pred úplným dozretím môžu použiť ako hrach. Zo zrelých obalov plodov sa robí povraz a papier. Plody bývajú zelené, hladké, na reze päťhranné, podobné čili papričkám, s dĺžkou 3 - 10 cm. Existujú však aj plody s drsným povrchom a bordovou farbou či odrody dlhé 20 cm, ktoré majú výbornú chuť.
Komentáre 0
Pridať komentár