SK
Pri odporúčaných dávkach má väčšina z nás avitaminózu. Uvádza sa to ako subklinický skorbut.
Médiá, medicínske kruhy a politici sú úplne vlečení v slepej dôvere k farmaceutickým firmám. Vlády uisťujú verejnosť, že robia všetko, čo je v ich silách, aby obyvateľstvo ochránili pomocou rôznych opatrení.
Paralyzujú ekonomiku a nechávajú občanov zvykať si na rôzne obmedzenia, keď relatívnu slobodu, ktorú zažili v minulosti im ju s určitou momentálnou úľavou servírujú po ukončení výnimočného stavu.
Vydesené vlády si nechávajú diktovať farmaceutickým hyperbyznisom, ktorý s vidinou ďalších nepredstaviteľných ziskov pochopiteľne úplne ignoruje už dnes dostupné a pomerne lacné prostriedky, (o osvedčených "alternatívnych", napríklad koloidnom striebre, ani nehovoriac). Jedným z takých je aj "obyčajný" vitamín C.
Andrew W. Saul, šéfredaktor Orthomolecular Medicine News Service, výstižne charakterizoval západný farmaceutický systém, keď povedal: "Lekárska ortodoxia je posadnutá hľadaním vakcíny, alebo liečiva na koronavírus COVID-19. Kým hľadajú to, čo by bolo výnosné, s vitamínom C máme existujúcu, hodnovernú a klinicky podchytenú metódu pre liečbu toho, na čo pacienti s koronavírusom umierajú : "závažný akútny respiračný syndróm, alebo zápal pľúc."
Už sme videli mnoho prípadov ľudí a celých rodín, kde je doložiteľná vyššia metabolizácia (potreba) vitamínu C. Ak nie je zabezpečená, dochádza vždy k rozvoju podobných chorôb, ktoré sa všeobecne považujú za dedičné. Náš názor je, že nie sú dedičné konkrétne choroby, ale zvýšená metabolizácia (potreba) vitamínu C. Videli sme túto poruchu zatiaľ len u ľudí so slovanskými koreňmi.
Najdôležitejším faktorom úspešnosti (alebo neúspešnosti) nasadenia vitamínu C sa zdá byť dávkovanie (výška, časovanie dávok i dĺžka užívania); navyše, človek nie je stroj, každý reaguje ináč. Aj konvenčným syntetickým liekom sa stáva, že nefungujú. Nakoniec platí, že zdravie má nielen telesnú rovinu…
Mali by sme pritom brať na zreteľ, že nejde o syntetický liek, vyrobený pre špeciálne ochorenie, ale o celkom základnú látku s mnohými metabolickými funkciami. Jeho vplyv na imunitu, obehový systém, pečeň, obličky, kĺby a kosti, zvládanie stresu a prevenciu rakoviny je populárny a známy, avšak pri bežne odporúčaných dávkach sa človek výraznejších výsledkov jednoducho nemusí dožiť.
Hoci prírodný a syntetický vitamín C býva chemicky totožný (kyselina askorbová), reálna využiteľnosť (biochemická dostupnosť) môže byť u prírodných zdrojov o niečo vyššia kvôli komplexu ďalších látok, napr. flavonoidov. Treba si však uvedomiť, že tieto látky majú len podpornú úlohu a nemôžu nahradiť vitamín C.Tu sa dostávame do sporu s ďalším "prírodne znejúcim" bludom o tom, že „kyselina askorbová je syntetická látka a v prírode sa nevyskytuje“, alebo že „vitamín C je komplex, kyselina askorbová nie je vitamín C“. Voči tomu sa musíme ohradiť; vitamín C je definovaný ako látka, ktorá predchádza skorbutu a lieči ho. Iba kyselina askorbová (a jej odvodené chemické formy) má túto schopnosť, dokáže to celkom sama osebe a nedokáže to žiadna iná látka.
Z definície teda vyplýva, jedine kyselina askorbová (a jej formy) je vitamín C.
Tento fakt bol podrobne experimentálne overený, ocenený dvoma Nobelovými cenami a patrí možno medzi najlepšie preukázané fakty v celej histórii medicíny. Každý má právo mýliť sa, avšak je na pováženie, ak bludy o vitamíne C rozširuje napr. niektorý predajca vitamínových prípravkov vyrobených zo sušeného ovocia, pre ktorého je lacná prášková kyselina askorbová konkurenciou.
Väčšina živočíchov, vrátane vtákov, plazov a cicavcov, si vyrába vitamín C pre svoju vlastnú potrebu. Syntetizujú ho z glukózy pomocou enzýmov, tak ako rastliny (i priemysel) a to buď v obličkách, alebo ako u cicavcov, v najvýkonnejšej chemickej továrni – pečeni. Iba málo cicavcov nedokáže vôbec vytvárať vitamín C a sú odkázané na každodenný prísun : popri človeku sú to ešte niektoré opice, morčatá a niektoré netopiere, avšak majú bohaté zdroje vo svojej prirodzenej potrave.
Na vine je defekt pseudogénu ΨGULO (GLO), kvôli ktorému chýba posledný zo štyroch pečeňových enzýmov, potrebných pre syntézu vitamínu C. V skutočnosti sa v organizme vykonajú všetky biochemické kroky, až na posledný, v ktorom im chýba l-gulonolaktón oxidáza. Chýba preto, lebo gén GLO, ktorý tento enzým kóduje, je chybný. Nie je to pozoruhodné ? Gén GLO nechýba, on je len nefunkčný, pretože jeho časti sú chaoticky prepísané útržkami iného genetického kódu, vrátane vírusového !
Zatiaľ nie je zrejmé, či u človeka syntéza neprebieha vôbec, alebo môže individuálne prebiehať v minimálnej miere, sú zaznamenané prípady ľudí s mimoriadne nízkymi nárokmi na príjem vitamínu C, (napríklad moreplavec Cartier neochorel na skorbut, hoci ho mala už celá jeho posádka), sú publikované raritné prípady morčiat, ktoré vitamín C syntetizovali. Avšak takéto prípady sú mimoriadne zriedkavé a celkovo je človek plne závislý na príjme vitamínu C z potravy.
Mechanizmy čiastočnej recyklácie vitamínu C trochu zmierňujú dopady tejto poruchy, ale čiastočne sú závislé na vzácnom stopovom prvku seléne. Obličky majú určitú schopnosť recyklovať vitamín C.
Vitamín C totiž pre väčšinu živočíchov vôbec nie je „vitamínom“, ale základným pečeňovým metabolitom, ktorý sa produkuje vo veľkých množstvách, aby udržiaval biochemickú rovnováhu. Keďže neschopnosť človeka syntetizovať vitamín C (hypoaskorbémia) je pomerne výnimočným javom a oproti ostatným cicavcom sa dá chápať ako genetické postihnutie, nejde už viac o záležitosť výživy, ale medicínskej genetiky. Nemáme dočinenia s nejakou izolovanou výživovou entitou, ale so závažným, potenciálne smrteľným genetickým postihnutím.
Keď cicavec ochorie, nielenže začne produkovať protilátky, ale aj zvýši produkciu vitamínu C. Keď je cicavec pod vplyvom stresu, mechanizmus spätnej väzby zvýši tvorbu vitamínu C, vďaka ktorému sa môže so stresom lepšie vysporiadať. Ľudské telo to nedokáže, ale aspoň mnohonásobne zosilní aktívne vstrebávanie vitamínu C zo stravy, čo sa prejaví zvýšením tolerancie tráviacej sústavy voči vysokým dávkam vitamínu C. Žiaľ, typickou reakciou človeka nie je zvýšenie príjmu vitamínu C, ale naopak, vyplytvanie už i tak nízkych cirkulujúcich zásob v organizme.
Genetický koncept dáva logické dôvody pre omnoho vyššie dávky, než odporúča výživa. Keďže fyziologické potreby človeka sa nelíšia od cicavcov, podobná je zrejme aj optimálna spotreba vitamínu C. Človek si môže obranné účinky vitamínu C, overené živočíšstvom počas tisícročí, vyskúšať jednoducho tak, že si v strese a chorobe dopraje zvýšený prísun vitamínu C. Ľudské telo ho síce nevie syntetizovať, ale na druhú stranu nie je ani obmedzené výkonom enzymatického systému a môže prijať toľko vitamínu C, koľko potrebuje k nadobudnutiu či udržaniu zdravia.
Pokiaľ ide o ODD, (odporúčané denné dávky), medicína vlastne dodnes pevne kotví na hladine
vedeckého poznania z roku 1912, že vitamín C zabráni prepuknutiu skorbutu a stačia na to minimálne množstvá. Tak hlboko zakorenenými predsudkami nedokázali otriasť ani znepokojivé výskumy, ktoré odkrývajú záludné ochorenie – subklinický skorbut – a jeho prekvapivo vysokú prevalenciu v modernej populácii. ODD sú samozrejme absolútne nedostatočné v čase stresu, alebo choroby. Napokon, boli stanovené pre zdravých ľudí a sú v skutočnosti minimom na prežitie, pretože tak boli aj navrhnuté – ako dávky, nutné k prevencii skorbutu. ODD vlastne zaručujú jediné : že nezomriete na klinický skorbut, aj to len za predpokladu, že váš metabolizmus sa nelíši od priemeru, že ste úplne zdraví a že žijete v čistom prostredí zdravým životným štýlom. Oficiálne uznané úpravy ODD pre záťažové faktory (tehotenstvo, dojčenie, fajčenie) majú skôr symbolický než reálny význam.
Príjem vitamínu C len na úrovni ODD je v podstate hazardom, balansovaním na hrane choroby, pretože už pokles pod 50 mg denne predstavuje vysoké riziko srdcovocievnych a iných ochorení.
Ak sa chceme odpútať od „skorbutickej“ roviny úvah a vykročiť k úvahám o optimálnom zdraví, tak nevyhnutným krokom je zamietnutie minimalistického reliktu ODD a akceptácia maximalistických dávok, čiže takých, ktoré reflektujú skutočný dopyt tela a umožňujú tešiť sa dobrému zdraviu, fyzickému i psychickému. U zdravého dospelého človeka bez stresových okolností je to približne 1000 - 4000 mg denne, priemerne okolo 2300 mg, na základe výskumov a porovnania s najbližšími druhmi cicavcov. Tento údaj je aj v súlade s údajmi o črevnej tolerancii.
Vitamín C urýchľuje vylučovanie kyseliny močovej, čím efektívne znižuje jej hladinu v plazme. Takže zvýšená hladina kyseliny močovej u človeka je dôsledkom a znakom nedostatku vitamínu C.
Základným poznatkom farmakológie je, že pre dosiahnutie optimálnej účinnosti akéhokoľvek lieku je potrebná určitá koncentrácia v krvi, alebo v telesných tkanivách. Ak sa dávkovanie nedodrží, účinnosť prudko klesá, až sa celkom stráca.
História sa rada opakuje : počiatočné opatrné dávkovanie penicilínu (5 000-10 000 jednotiek) neprinášalo žiadny efekt, pacienti zomierali. Keby sa nenašli lekári, ochotní ísť do podstatne vyšších dávok (aj 1-3 milióny jednotiek), malo by to zrejme ďalekosiahle dôsledky pri zrode antibiotík.
Odporúčané produkty
Vitamín C a megaskorbická liečba - zabudnutý poklad
Kyselina askorbová (vitamín C) je základnou súčasťou metabolizmu.17. augusta 2020 13.45 MB
Vitamín C a megaskorbická liečba.pdf
Komentáre 0
Pridať komentár