SK
Väčšina vírusov po kontakte s ňou odumiera.
V dnešnom modernom svete sme často svedkami toho, že stará známa pravda, na ktorú sa už aj trochu zabudlo, sa znova dostane do povedomia a mnohí sa tvária, ako keby objavili prevratnú novinku. To isté platí aj vo svete medicíny.
Pred niekoľko tisíc rokmi ju starovekí Egypťania používali na sterilizáciu pitnej vody. Starovekí Rimania, Aztékovia a Gréci ju zase používali pri liečbe chorôb a na ďalšie lekárske účely.
Hovoríme tu o medi.
V periodickej tabuľke chemických prvkov nájdeme meď pod skratkou Cu-Cuprum. Na prvý pohľad nepríliš nápadný kov má jednu nápadnú vlastnosť – dokáže dať zbohom väčšine baktérií a mikróbom !
Meď svojou prítomnosťou a priamym kontaktom dokáže vyhubiť väčšinu škodlivých baktérií. Z tohto dôvodu sa meď znovu začína vo väčšej miere využívať v nemocničných zariadeniach.
Jeden z najbežnejších spôsobov, ako dochádza k infekčnej nákaze, je prostredníctvom fyzického dotyku s nejakou plochou alebo povrchom, s ktorými prichádzame do kontaktu vo svojom bezprostrednom okolí.
Mnohé z týchto povrchov, na ktorých sa usádzajú mikróby a baktérie, sú často vyrobené z kovu alebo plastu. Stačí si spomenúť na tyče na držanie v autobusoch alebo vo vlaku.
Mikróby sa v hojnosti nachádzajú aj na kľučkách od dverí, tlačidlách vo výťahoch či na rúčkach najrôznejšieho typu.
Obzvlášť to platí v prípade nemocníc.
Profesor Bill Keevil, ktorý pôsobí ako mikrobiológ na Univerzite Southampton v Anglicku, sa vo svojom výskume zaoberá práve tými vlastnosťami medi, ktoré sa prejavujú usmrtením mikróbov, či presnejšie patogénov, ako ich nazývajú vedci.
Profesor Keevil pritom vychádza z údajov o počte infekčných ochorení v nemocničných zariadeniach v Spojených štátoch, pričom nemocnice, ktoré sú vybavené medenými povrchmi, porovnáva s tými, ktoré medenými povrchmi vybavené nie sú.
Z týchto porovnaní nám vychádza, že prítomnosť povrchov vyrobených z medi a jej zliatin v nemocničných zariadeniach sa prejavilo 58% znížením výskytu infekčných ochorení.
To znamená, že prítomnosť medi a jej zliatin v skutočnom nemocničnom prostredí pôsobí ako mimoriadne účinná prevencia proti vzniku infekčných ochorení.
Profesor Keevil so svojimi kolegami pomocou experimentovania zistili, že medené povrchy dokážu veľmi rýchlo zlikvidovať viacero druhov vírusov, napríklad aj taký koronavírus 229E. Výsledky tohto výskumu boli zverejnené aj v odbornom vedeckom žurnále mBio.
Obr.: Mesto Seoul, Južná Kórea, 18. júna 2015. Turisti práve vystúpili z metra a prechádzajú stanicou. Majú nasadené masky, ktoré slúžia na ochranu pred vírusom MERS.
Asi málokto bude vedieť, čo si má predstaviť pod názvom „koronavírus 229E“.
Ak ste sa však už niekedy liečili z bežného nachladnutia či vážnejšieho zápalu pľúc, znamená to, že ste s týmto vírusom už prišli do kontaktu.
A ďalej, medzi koronavírusom 229E a patogénom, ktorý stojí za vznikom vírusového respiračného ochorenia MERS a tiež za vznikom syndrómu akútneho respiračného zlyhania SARS, existuje priama súvislosť.
Profesor Keevil vysvetľuje, že ióny medi, tzn. molekuly s elektrickým nábojom, zabíjajú nebezpečné vírusy tým, že likvidujú ich genetický materiál.
K tomuto procesu dochádza tak, že ióny medi reagujú s kyslíkom, čím dochádza k zmene v molekulách kyslíka. Táto zmena sa potom prejaví v tom, že bunky vírusu nemajú možnosť ďalej mutovať.
Tieto ióny medi pôsobia tak, že do membrány vírusových buniek vyvŕtajú otvor, cez ktorý do bunky preniknú a v jej vnútri potom zlikvidujú jej nukleovú kyselinu.
Za takýchto podmienok je nulová šanca, aby vírus zmutoval do nejakej rezistentnej mutácie a zároveň je tento proces nezvratný. Chemické prostredie sa tak stane úplne sterilným.
Profesor Keevil k tomu poznamenáva, že už staroveké civilizácie veľmi dobre vedeli o týchto antiseptických účinkoch medi.
Ten hlavný rozdiel oproti dnešnej vede bude asi v tom, že tieto staroveké civilizácie pravdepodobne nepoznali presný mechanizmus, ktorý je podstatou antiseptických vlastností medi.
Vedci z Národného inštitútu zdravia (NIH) v Spojených štátoch uverejnili na jeho webovej stránke zaujímavé články o najstarších dochovaných záznamoch o používaní medi na medicínske účely.
Obr.: Nástenná maľba z čias faraónov vo vnútri kráľovskej hrobky v meste Luxor, Egypt, november 2015. Starovekí Egypťania disponovali množstvom prenikavých poznatkov, okrem iného aj o medi a jej schopnosti hubiť mikroorganizmy.
Podľa dostupných informácií najstaršia zmienka o takomto používaní medi je zaznamenaná v egyptskej knihe medicíny, ktorej pôvod siaha približne až do roku 2000 pred n. l.
V tejto knihe nájdeme okrem iného popis, ako starovekí Egypťania používali meď na sterilizáciu rán či vody, vďaka čomu sa voda stala pitnou.
Profesor Keevil vyslovil domnienku, že o týchto vlastnostiach medi vedeli aj prvé generácie stavebných inžinierov, ktorí stáli pri budovaní Spojených štátov.
Túto svoju predstavu opodstatňuje tým, že zliatiny medi, akou je napríklad bronz, sa používali ako stavebné materiály pri stavbe budov staršieho dáta.
Novšie a moderné stavby sú však už iné, pretože stavitelia postupne upustili od používania medi a jej zliatin ako stavebných materiálov. Hlavný dôvod je zrejme ten, že v porovnaní s väčšinou iných stavebných materiálov je meď drahšia.
Profesor Keevil však tvrdí, že použitie medi ako stavebného materiálu by nemocniciam ušetrilo určitú sumu financií, pretože ich výdavky na liečbu infekčných ochorení, vrátane výdavkov na nákup liekov, by sa znížili.
A čo je dôležitejšie – infekčnými ochoreniami by trpelo podstatne menej ľudí.
Komentáre 0
Pridať komentár