SK
Ďalším zaujímavým delením potravín je delenie podľa energetickej hodnoty.
Pokiaľ sa týka všeobecných znalostí v problematike energickej hodnoty potravín, sú znalosti väčšiny obyvateľov mimoriadne nízke.
Na otázku k tejto tématike sa zmienia možno o kalóriách, alebo jouloch, ale o rádiovitalite potravín väčšinou nevedia. Pritom práve rádiovitalita potravín je to, čo nás drží pri živote, alebo zabíja. Už pred mnohými tisíckami rokov upozorňovali duchovní Majstri, že na dosiahnutie harmónie s vesmírnymi zákonmi treba pridať k modlitbám, meditáciám a duchovným telesným cvičeniam tiež rešpekt k energiám, ktoré sa do organizmu dostávajú stravou. Však to denne môžeme pozorovať aj my sami na sebe. Po určitých jedlách je nám ľahko a príjemne, s chuťou vstupujeme do každej činnosti a plne prežívame radosť z nej. Iné pokrmy nás však ťažia v žalúdku, sťahujú nás dole, sme po nich unavení a ospalí a neteší nás poznávanie nových stránok z knihy života, skôr máme tendenciu sa všetkým aktivitám vyhnúť.
Od minulého storočia skúmajú sústavnejšie tieto okolnosti francúzski vedci na čele s André Simonetonom. Vychádzajú z toho, že všetko okolo nás je tvorené atómami s najrôznejším vnútorným zložením. Neustály pohyb, neustála hra subatomárnych čiastočiek vo vnútri atómu produkuje energiu, ktorá emituje von. Vznikajú tak špecifické, veľmi rozdielne vibrácie a citliví ľudia udávajú, že iné vibrácie vydáva napríklad strom, iné mrkva, iné obilný klas a iné kamienok z potôčika. Tieto vibrácie pôsobia veľmi jemné vlny s nepatrnou dĺžkou (pod 1 mikrón = 1 mikrometer = 10-6 m) a s rôznou rozsahovou amplitúdou. Keď americkí vedci vynašli spektrometer, prístroj, ktorým sa tieto jemné vlnenia dajú dosť presne zmerať, mohlo začať sústavné skúmanie vibrácií živých aj neživých štruktúr. Jednotku menšiu, než mikrón, nazvali angström a označili ju veľkým Å (s krúžkom hore).
Zistili, že ľudský organizmus emituje vlny v rozsahu 6200 až 7000 Å, čo zodpovedá ružovej farbe slnečného spektra.
Liečitelia a osoby na vysokých stupňoch duchovného vývoja mávajú 9000 aj viac Å.
Ak má telo radiáciu okolo 6500 Å, cíti sa človek v pohode a je zdravý. Pri chorobách bola ale nameraná radiácia oveľa nižšia.
Samozrejme, že výskumníci začali hneď pátrať, ktoré okolnosti a ktoré potraviny môžu človeku vysokú radiáciu odovzdávať. U nás v tejto oblasti vykonával výskumy tím profesora Kahudu v dobre vybavenom laboratóriu a ich poznatky sa zhodovali so svetovými výskumami.
Simoneton kŕmil pokusné zvieratká z hľadiska potravinárskej vedy plne hodnotnou, starostlivo vypočítanou stranou, obohatenou o vitamínové a minerálne doplnky. Po určitom čase však všetky druhy zvierat vykazovali únavu a zlý vývoj v porovnaní s tými, ktoré dostávali svoju prirodzenú bežnú stravu. Stačilo však pridať do tej vedecky vyčítanej potravy trochu jedla s dobrým vyžarovaním (citrón, ovocie, čerstvú zeleninu, obilie) a všetci tvorovia sa začali vyvíjať normálne, boli čulí a plní chuti do života.
Z toho naši výskumníci usúdili, že teória o skladbe potravy (bielkoviny, sacharidy, vitamíny…) i teória o jouloch – kalóriách sú neúplné a že by sa malo prihliadať na dĺžku vĺn, ktoré potravina emituje.
Zistili napríklad, že buľva cukrovej repy vykazuje radiáciu 8000 Å, ale kocka cukru z repy priemyselne vyrobená vykazuje žiarenie takmer nemerateľné, blížiace sa k nule. Pre nás je teda prvoradá nie hodnota kalorická, ale hodnota životodarná.
Podľa takejto hodnoty rozdelil Simoneton hlavné potraviny:
Do prvej kategórie zaradil potraviny so žiarením vyšším, než je vyžarovanie človeka, teda od 6500 do 10000 Å. Sú to:
- dužiny zrelých plodov a ich čerstvo vylisovaná šťava,
- zeleniny surové, alebo šetrne tepelne upravované,
- obilie a potraviny z neho pripravené, aj čerstvo namletá múka,
- olejnaté plodiny a z nich za studena vylisované oleje: mandle, orechy, olivy, sója, zoznam,…
- zo živočíšnych potravín sú to čerstvé morské ryby a kôrovce, čerstvá smotana a maslo, úplne čerstvé vajcia.
Druhú kategóriu tvoria potraviny s radiáciou 3000 – 6500 Å:
- čerstvé mlieko (za 12 hodín klesá jeho radiácia na 40%, za 24 hodín na 10%),
- kokosový a arašidový olej,
- zelenina varená nad 15 minút a s vyššou teplotou,
- varené morské ryby.
Do tretej kategórie, pod 3000 Å, patrí nap:
- varené mäso, údeniny,
- fermentované syry,
- vajcia po 15 dňoch,
- varené (pasterizované) mlieko,
- káva, čaj, čokoláda,
- priemyselné zaváraniny.
Štvrtú kategóriu, ktorej žiarenie je takmer nulové, tvoria:
- konzervy,
- margaríny,
- alkohol,
- cukor,
- priemyselné cestoviny,
- konzumné pečivo a chlieb.
Každého určite najviac zaujímajú potraviny s veľmi vysokou hodnotou žiarenia, tu sú niektoré údaje:
Ovocie v dobe najvyššej zrelosti, konzumované pri zbere, má hodnotu 9-10000 Å.
Ovocie uložené v obilí pre neskoršiu konzumáciu má 9000 Å a pripisuje sa to radiácii obilia, z ktorej ovocie radiáciu „nasáva“
Pri sušenom ovocí nameral Simoneton 4000 Å a po máčaní vo vode 5000 Å. To isté platí pre sušenú zeleninu a bylinky.
Pre zeleninu platia tie isté hodnoty ako pri ovocí. Surová a šetrne upravená zelenina má 9000 Å.
Zemiaky majú surové 2000 Å, pečené 9000 Å a varené 6-7000 Å.
Čerstvé strukoviny a bôby majú 7-8000 Å, po mesiaci už skoro nežiria, ale namočením sa v nich opäť prebudia život a sú výborné.
Obilie v celých zrnách to vyhráva, jednak svojou vysokou radiáciou a jednak tým, že tvorí najobjemnejšiu zložku našej výživy.
Pšenica vyžaruje 8-9000 Å, pohánka, ovos, kukurica 8500 Å. Varením obilia jeho radiácia stúpa až na 9 – 10000 Å. Čerstvo namleté obilie vyžaruje ako zrno a kváskový chlieb z čerstvo namletého obilia má 9200 Å. Rovnako čerstvo vyrobené cestoviny, aké robili naše babičky, kým sú ešte mäkké (teda nesušené) majú vlnovú dĺžku ako obilie.
Olivový olej s radiáciou 8500 Å mal ešte po 6 rokoch len o tisíc Å menej. Repkový olej má žiarenie 5000 Å. To platí pre oleje z prvého lisovania za studena. Konzumne predávané stolové oleje mali napospol pod 4000 Å. Starnutím radiácia olejov klesá, iba olivový si ju mnoho rokov uchováva.
Sladkovodné ryby z bystrín mali 5-6000 Å, ale ryby z riek okolo Paríža dosahovali sotva 600 Å.
Čerstvé kravské mlieko zmenilo za 24 hodín svoju radiáciu zo 6000 na 2000 Å.
Víno a pivo dosahovali 4000 Å, niektoré druhy len 2000 Å, mušty mali len 2000 Å.
Keď si ale pán Simoneton vytlačil cez plátno šťavu z nastrúhaných jabĺk, nameral 8500 Å. Mušty asi boli jeho milou pochúťkou, pretože im venoval zaujímavý nápad, ktorý môže inšpirovať aj niekoho u nás: konzervoval džúsy horčičnými semienkami a dosiahol hodnoty 11-12000 Å!
Zaujímavé sú aj hodnoty odvarov z čerstvých byliniek. Harmanček, mäta, dubová kôra a jaseň vykazovali 8000 Å, orech mal 8500 Å a medovka dokonca 9000 Å.
Voda vykazovala hodnotu blízku nule, ale minerálky nabrané priamo pri prameni mali 8800-14000 Å.
Pokračovanie.
Komentáre 0
Pridať komentár