SK
Ako existuje človek, tak ho na jeho ceste sprevádzajú choroby, ktoré mu pomáhali vytvoriť systém ochrany zdravia tak, aby mohol prežiť v rôznom prostredí aj za extrémnych okolností.
Počas tisícročí bol človek ponorený do oceánu pre neho neviditeľných mikroorganizmov, ktoré mu svojou povahou pomohli prostredníctvom choroby sa uzdraviť a prežiť. Až v 19. storočí, nazývanom „zlatý vek mikrobiológie“, veľkí výskumníci R. Koch, L. Pasteur, I. Metchnikoff a iní poukázali na to, že existujú mikroorganizmy viditeľné pod mikroskopom, ktoré sú „nepriateľmi“ aj „priateľmi“ človeka. Napriek tomu mnoho storočí pred týmito epochálnymi objavmi ľudia vedeli o blahodarných účinkoch fermentovaných potravín; súčasné probiotiká sú derivátmi týchto starých potravín. Používanie fermentovaného mlieka je súčasťou histórie ľudskej civilizácie. Výraz „kvasenie“ má latinský koreň (fermentum – varenie), keďže hrozno rozdrvené na víno vytvorilo bubliny, charakteristické pre vriacu tekutinu. Používanie fermentovaného mlieka je známe už od staroveku (Slavjanorus, Sumer, Egypt, Grécko, Rím).
Geografické rozdiely a kultúrne tradície vymysleli jeho názov: koumiss, kefír, jogurt atď. Tajomstvo fermentácie odhalil Louis Pasteur (20. storočie), ktorý tvrdil, že proces je spôsobený prítomnosťou kvasiniek, ale nevytvára spojenie medzi týmito mikroorganizmami a ich možné účinky na zdravie. Profesor Ilja Mečnikov urobil ďalší veľký krok v roku 1907. Sformuloval hypotézu hnilobných mikroorganizmov obývajúcich ľudské hrubé črevo, čo vedie k akejsi autointoxikácii odpadovými metabolitmi a tým skracuje ľudský život. Krátko predtým (1905) objavil mladý bulharský lekár Stamen Grigorov v Ženeve bacil kyseliny mliečnej, ktorý vedie ku fermentácii mlieka a mení ho na jogurt; pracoval so štartérom kyseliny mliečnej, ktorý mu poslali priamo z Bulharska. Mečnikov veril, že Lactobacillus bulgaricus potláča hnilobné patogény v hrubom čreve a pomáha tak predĺžiť ľudský život (sám vedec po zvyšok života denne konzumoval jogurt). To znamená začiatok mnohých štúdií o liečivých a profylaktických vlastnostiach jogurtu a laktobacilov. Za výskum a poznanie imunity potom Mečnikov a Paul Ehrlich v roku 1908 získali Nobelovu cenu.
Dve svetové vojny a objavenie antibiotík na desaťročia zatienili Mečnikove myšlienky. V roku 1965 však názov „probiotikum“ vstúpil do lekárskej literatúry. Vo februári 2019 bol počet publikácií týkajúcich sa probiotík 20 315, čo ilustruje veľký záujem a ľudskú nádej na modernú aplikáciu produktov mliečnej fermentácie. Probiotiká sú pojem zo začiatku 20. storočia, ktorý moderný človek potrebuje čoraz častejšie. Okrem toho sú dnes akceptované a vedecky dokázané, že sú užitočnou zložkou výživy s dôležitou úlohou pre dobrý fyziologický stav, zdravú rovnováhu a prevenciu chorôb u ľudí a zvierat. Slovo „probiotikum“ pochádza z latinčiny („pro“ znamená pre) a starogréčtiny („bios“ znamená život), teda „pre život“. Prvýkrát bol použitý v roku 1954 na porovnanie škodlivých účinkov antibiotík s prospešnými baktériami probiotica. Medzinárodná vedecká asociácia pre probiotiká a prebiotiká dnes definuje „probiotiká“ ako „živé mikroorganizmy, ktoré, ak sa podávajú v primeraných množstvách, prinášajú hostiteľovi zdravotné výhody“. Probiotiká ako „živé mikroorganizmy“ majú profylaktické a terapeutické účinky, ktoré zlepšujú vnútornú mikrobiálnu rovnováhu.
Dnes sa svet vracia k prírodným prostriedkom prevencie zdravia. Popredné miesto medzi nimi zaujímajú probiotiká. Vytvára novú výzvu pre vedcov, technológov a lekárov. Reakciou na nové požiadavky v 21. storočí je prepracovanosť nových technológií výroby probiotík a funkčných potravín na prevenciu a liečbu mnohých ochorení, ktoré vedú ku genéze narušenej rovnováhy črevnej mikroflóry viď.(Anukam & Reid, 2007 McFarland, 2015). Črevo sa považuje za náš druhý „mozog“ mikroflóra ktorá ho osídľuje je jedna z najväčších v našom tele. Je dobré v trakte zabezpečiť vhodné prostredie, aby sme dokázali skutočne prijímať prospešné látky zo stravy, ktoré nakoniec nevyhnutne potrebuje na správne fungovanie každá naša bunka, sval, žľaza či ľubovoľný telesný orgán. Podporovaním imunity prirodzene udržiavame zdravie v celom organizme.
Takými funkčnými živinami sú aj bulharské probiotiká, ktoré sú zároveň prebiotikum, postbiotikum, symbiotikum, metabiotikum a psychobiotikum. Vyrábané sú pokročilou biotechnológiou, ktorú používa jediná bulharská spoločnosť na svete. Do činnosti sa dostávajú 20 min. po užití v tráviacom trakte, po vstrebaní obalu tvoreného z vyše 50 prírodných zložiek. Vďaka neopakovateľným vlastnostiam L. Bulgaricus, ( rozkladá laktózu na 99,96% - prijaté zdravotné tvrdenie EU, kolonizuje aj žalúdok, priľnavosť do 21 dní k stene čreva, tvorba D - mliečnej kyseliny, výskyt v prírode a len na území BG). Nezostáva v čreve, ale krvou sa dostáva do celého tela, preto ovplyvňuje nie len základnú imunitu v črevách, ale aj získanú v bunke. Ovplyvňuje imunitu celkom. Ako jediná probiotická baktéria v bunke repolarizuje protizápalové maktrofágy M2 na protirakovinové makrofágy M1. Rakovina sa na začiatku maskuje ako zápal, preto telo tvorí protizápalové maktorfágy. Moduluje imunitu - bráni vzniku cytokínovej búrky, preto aj vzniku autoimunitných ochorení. Z vymenovaného vyplýva, že sú to zatiaľ najsilnejšie a najodolnejšie probiotické baktérie, aké boli objavené.
Uvedené probiotiká sú živé mikroorganizmy. Pri ich požití samostatne, alebo s potravinami, ktoré ich obsahujú, ozdravujú ľudský organizmus, majú blahodarný vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém, detoxikujú organizmus, znižujú cholesterol a krvný cukor, ozdravujú žalúdok, črevá a pečeň, sú prevenciou pred rakovinovými ochoreniami, alergiami a urino-genitálnymi infekciami.
Komentáre 0
Pridať komentár