SK
Kmeň Lactobacillus bulgaricus DWT1 je prvým a jedinečným probiotikom na svete izolovaným z čistej pramenitej vody v Bulharsku.
Profesor Mečnikov vo svojich odporúčaniach, ktoré mali zabrániť hnilobným procesom v organizme, hovoril o potrebe konzumovania jogurtov a iných výrobkov s kyselinou mliečnou. Ako príklad takejto správnej životosprávy uvádza Bulharov, ktorých strava je takto obohatená každý deň. V danom období tvorili až 4% celkovej populácie ľudia, ktorí sa dožívali viac ako 100 rokov. Tak isto uvádza, že u týchto ľudí sa zriedkavo objavuje rakovina a celkový počet chorých ľudí je veľmi nízky.
V dnešnej dobe je už vedecky dokázané, že človek žije v prostredí plnom mikrobiotických baktérií. Tieto baktérie sa nachádzajú a prežívajú úplne všade – na našej koži, vlasoch, nechtoch, v ústnej dutine, v črevách, močových cestách a samozrejme aj v rozmnožovacom ústrojenstve. Hrubé črevo a tak isto vaginálne ústrojenstvo (u žien) sú prirodzenými bioreaktormi, ktoré produkujú milióny mikroorganizmov.
Na rozdiel od iných probiotických laktobacilov, počas kyslomliečnej fermentácie Lactobacillus Bugaricus produkuje D (-) mliečnu kyselinu, ktorá má rozhodujúci protirakovinový účinok, chráni proti rôznym druhom žiarenia a má taktiež antioxidačný účinok. Táto kyselina spolu s baktériocídmi a inými bioaktívnymi substanciami vylučovanými bunkami Lactobacillus Bulgaricus detoxikujú organizmus. Lactobacillus Bulgaricus je rozmerovo najväčšou probiotickou baktériou a vďaka osídľovaciemu procesu v črevách zabraňuje množeniu patogénov (mikróbov spôsobujúcich ochorenia). Dokáže najlepšie priľnúť k stene hrubého čreva a následne sa veľmi rýchlo začne rozmnožovať. Lactobacillus bulgaricus a baktérie L. Doderlein patria k vaginálnej flóre ženy a ovplyvňujú zdravie jej detí. Množenie sa probiotických organizmov je náročné a ich praznivé účinky sú minimálne bez pomoci buniek Lactobacillus Bulgaricus.
Vývoj prvých probiotických produktov s Lactobacillus bulgaricus začal tím vedcov pod vedením maj. Gen. Prof. N Alexandrova v roku 1980, ako úloha zadaná bulharskou vládou na produkciu špeciálnej stravy pre medzinárodný vesmírny program Intercosmos. Takto vytvorená suchá probiotická strava je užívaná pilotmi zo vzdušných síl, námorníctva a bulharskými vedeckými expedíciami v Antarktíde a Himalájach, či v prípadoch veľkých ekologických katastrof v Bulharsku. Taktiež boli používané ťažko chorými ľuďmi a atlétmi trénujúcimi na Olympijské hry a iné svetové súťaže.
Väčšina mikroorganizmov žije v žalúdku a črevách – od 500 do 800 druhov. Vedci takmer nepretržite objavujú nové druhy, zapríčiňujúce rôzne ochorenia – Helicobacter pylori spôsobujúci vznik žalúdočných vredov. Mikroorganizmy – či už prospešné, škodlivé, alebo latentné sa vyskytovali vedľa seba po milióny rokov. Rovnováha tohto ekosystému určuje kvalitu zdravia, závažnosť ochorení, epidémií či dokonca aj smrti.
Baktérie mliečneho kvasenia tvoria základ probiotík. Ich biologickou charakteristickou črtou je, že podporujú proces mliečneho kvasenia a tým, že rozkladajú mliečne cukry produkujú viac ako 50% kyseliny mliečnej. Lactobacillus bulgaricus naopak tvorí až 99,99% D – (mínus) mliečnej kyseliny. Vyprodukovaná kyselina mliečna spolu s bielkovinou (proteínom) produkovaným baktériami a inými biologicky aktívnymi substanciami ničia patogény, detoxikujú organizmus a podporujú imunitný systém. Baktérie mliečneho kvasenia majú protikarcinogénny, antiarterioslkerotický, protialergický, antioxidačný a obranný účinok.
Nežiaduce účinky probiotík sa môžu vyskytnúť, ako endokarditída, ktorá patrí medzi veľmi zriedkavé ochorenia. Spôsobuje ju najmä Lactobacillus casei, Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus plantarum, alebo veľmi zriedkavo Lactobacillus acidophilus a Bifidobacterium. Endokarditída ktorá by bola spôsobená bunkami Laktobacilus bulgaricus alebo Streptococcus themrpophilus zatiaľ nebola indikovaná.
Komentáre 0
Pridať komentár